časopis

Kto mal záujem na splavení Labe? Karol IV., Baťovej i nacistov

Máloktorá téma toľko hýbe verejnou i politickou scénou. Splaviť Labe, áno alebo nie? Je to skvelá príležitosť ako prepojiť Českú republiku s morom, alebo je to len manéver, ako presadiť nenávidený projekt Dunaj-Odra-Labe? Málokto vie, že myšlienku na vodný koridor ako prvý priniesol Karol IV., veľmi vehementne ho presadzovali a realizovali bratia Baťovci a Labe zaujímalo aj nacistické Nemecko.
V Snemovni teraz leží Dohoda medzi SR a Spolkovou republikou Nemecko o splavení Labe. Rozpútala búrlivú diskusiu vo výboroch, poslanci sú kvôli nej interpelovaní. Hovorí sa, že „Labská väčšina“ síce víťazí, ale odporcov je tiež dosť. Prápor na barikáde držia predovšetkým Piráti, ako zarytí odporcovia projektu Dunaj-Odra-Labe. S nimi sa ozývajú hlasy aj zo STAN, ktorí s nimi šli vo voľbách do koalície.

Politici väčšinou opierajú svoje tvrdenia o názory environmentalistov a ekológov, ktorí odmietajú splavniť Labe, pretože „vodná cesta znamená úplne zásadný zásah do krajiny a stavba môže zásadne zmeniť unikátne stanovištia chránené Naturou 2000.“

Všetci do jedného ale používajú jeden argument: je to kľučka, ako presadiť kanál Dunaj-Odra-Labe. Tu sa k nim pridávajú aj starostovia dotknutých obcí, a to kvôli pozemkom, na ktorých je zakázané stavať. A všetci do jedného ukazujú prstom na Miloša Zemana. Prisudzujú mu to ako „nezmyselný megalomanský projekt starnúceho muža“.

Projekt Dunaj-Odra-Labe nie je však len Zemanovým bláhovým snom a treba povedať, že to nebol prezident, kto si ho vymyslel. Prepojenie Európy po vode má dlhoročnú historickú tradíciu, siahajúcu až do 14. storočia. Ekonomický denník prináša historický prehľad.

Karol IV.
Prvé myšlienky o prepojení Dunaja a Vltavy vznikli už za vlády Karola IV, ktorý prieplav začal stavať v snahe previesť trasu tovaru z Benátok do Brugg cez české územie.
Naňho potom nadviazal aj cisár a český kráľ Ferdinand III.

Avšak prvá zmienka o prepojení dnes toľko diskutovaného Dunaja, Odry a Labe, vzišiel potom od holandského duchovného Lothara Vogemonta.

Nasledovali ďalšie návrhy, ktoré však nikdy neboli dokončené. Napríklad v roku 1873 bol projekt schválený oboma komorami viedenského parlamentu. K jeho realizácii však kvôli hospodárskej kríze nedošlo.

V roku 1901 bol podpísaný vodocestný zákon, v ktorom bola zakotvená aj výstavba prieplavu Dunaj-Odra-Labe. Zákon stanovil, že realizácia má byť zahájená roku 1904 a dokončená v lehote 20 rokov.

Baťa
Medzi presvedčivých zástancov výstavby vodnej cesty Dunaj-Odra sa radil aj podnikateľ Tomáš Baťa. Po jeho smrti na túto myšlienku nadviazal jeho brat Jan Antonín, ktorý obnovil niektoré skôr vybudované vodné cesty a podľa projektu začal stavať nové.

Firma Baťa zaplatila polovicu nákladov na stavbu „Baťovho kanála“ v trase Otrokovice – Rohatec, ktorá bola zriadená v rokoch 1934-1938. Vodná cesta s celkovou dĺžkou 51 kilometrov bola vybavená 14 plavebnými komorami.

Veľkonemecká ríša
Najúčinnejšie politické úsilie o realizáciu projektu prejavilo Nemecko, pre ktoré sa stala realizácia prieplavu D-O-L po „anšluse“ Rakúska životne dôležitou otázkou integrácie ríšskej vodocestnej siete.

Československo sa dostalo pod silný nemecký tlak, ktorý nakoniec viedol k podpísaniu Nemecko-česko-slovenského protokolu o spôsobe uskutočnenia odersko-dunajského prieplavu a jeho labskej vetvy.

Z dôvodu vojnového vývoja boli ale všetky práce na prieplave aj prístupových cestách v roku 1943 zastavené.

Zadúchadlo v Pardubiciach bolo dokončené v roku 1974. Na jeho zdrž nadväzuje trasa vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe. Zdroj: d-o-l
Súčasnosť
Od tridsiatych rokov, keď nacistické Nemecko vypovedalo všetky zmluvy na plavbu a štatút medzinárodných vodných ciest, neexistoval žiadny záväzný dokument, ktorý by upravoval parametre dôležité pre vodnú dopravu.

Hoci sa obe krajiny po roku 1989 pokúšali parametre vodnej dopravy dojednať, v roku 2002 vládna nemecká sociálna demokracia a strana Zelených vpísali do koaličného programu zákaz akýchkoľvek preplavebných a vodohospodárskych úprav Labe.

S heslom „lode sa musí prispôsobiť rieke“ tak na dlhé roky nebolo možné o vodnej doprave na Labe rokovať, hoci je pritom vodnou cestou zaradenou do základnej transeurópskej dopravnej siete TEN-T.

Nová dohoda je teda z historického hľadiska prevratným dokumentom, ktorý má splavnosť Labe na českej aj nemeckej strane upraviť.

Teraz čaká na ratifikáciu v Poslaneckej snemovni.

Get in Touch

časopis

Další články autora

PR články

Reklama

časopis

Nejnovější články